Zinok
Zinok Zincum (z nem. Zink) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Zn a protónové číslo 30. Zinok je mäkký ľahko taviteľný kov, používa sa od stredoveku. Slúži ako súčasť rôznych zliatin. Používa sa pri výrobe farbív a jeho prítomnosť v potrave je nevyhnutná pre správny vývoj organizmu, ale nadmerné množstvo môže byť škodlivé.
Výskyt a výroba
V zemskej kôre je pomerne bohato zastúpený. Priemerný obsah činí približne 100 mg/kg. Aj v morskej vode je jeho koncentrácia značne vysoká - 0,01 miligramu v jednom litri. Predpokladá sa že vo vesmíre pripadá na jeden atóm zinku približne 100 miliónov atómov vodíka.
Hlavným minerálom a rudou pre priemyselnú výrobu zinku je sfalerit, chemicky sulfid zinočnatý ZnS. Ďalším minerálom zinku je smithsonit (predtým kalamín), uhličitan zinočnatý ZnCO3 a oxid zinočnatý – zinkit. Vzácne sa v prírode môžeme stretnúť aj elementárnym , kovovým zinkom. Zinok je pomerne reaktívny prvok, na vzduchu sa pokrýva vrstvou uhličitanu a oxidu zinočnatého
Najpoužívanejšie zlúčeniny
- oxid zinočnatý – lekárnictvo, kozmetika
- uhličitan zinočnatý – lekárnictvo, kozmetika
- orotát zinku (zincumorotát) – lekárnictvo
- síran zinočnatý (ľud. biela skalica)
- chlorid zinočnatý – vyskytuje sa aj v niektorých batériách
.