vykurovací okruh
Vykurovací okruh je súčasťou systému vykurovania, ktorý slúži na cirkuláciu teplonosnej kvapaliny (často sa používa voda) medzi vykurovacím zariadením (napríklad kotlom) a vykurovacími telesami (radiátormi, podlahovým vykurovaním, konvektormi atď.) v budove.
Hlavným účelom vykurovacieho okruhu je preniesť teplé kvapaliny z vykurovacieho zariadenia do jednotlivých vykurovacích teles, čím sa zabezpečuje vykurovanie a udržiavanie príjemnej teploty v interiéri. Teplonosná kvapalina je čerpána z vykurovacieho zariadenia a cez potrubie sa distribuuje do vykurovacích telies, kde sa teplo odovzdáva do okolia.
Vykurovací okruh môže byť zložený z rôznych komponentov, ako sú čerpadlá na cirkuláciu kvapaliny, termostatické ventily, expanzné nádoby, potrubia a vykurovacie telesá. Riadenie a regulácia teploty v jednotlivých miestnostiach sa zvyčajne zabezpečuje pomocou termostatov, ktoré upravujú prítok teplonosnej kvapaliny do vykurovacích telies.
Vykurovacie okruhy môžu mať rôzne konfigurácie a topologické usporiadanie v závislosti od typu budovy, veľkosti a požiadaviek na vykurovanie. Ich správne dimenzovanie a nastavenie sú kľúčové pre zabezpečenie efektívneho a spoľahlivého vykurovania v budove.
Elektrický vykurovací okruh je vodič, ktorý je vyrobený v určitej dĺžke a nieje možné ho skracovať . Inštalačná firma musí nainštalovať celú dĺžku vykurovacieho vodiča. Každý vodič je ukončený prívodným vodičom , tzv. studeným koncom, ktorého dĺžku je možné upraviť podľa potreby.
Výhodou elektrického vykurovacieho okruhu je vyššia flexibilita pri montáži , hlavne v členitých a nepravidelných miestnostiach, pri vyhýbaní sa nábytku a pod. Taktiež je výhodou variabilita plošného príkonu a nižšia zriaďovacia cena.
Nevýhodou je podstatne náročnejšia montáž , kde je potrebné vytvárať slučky vykurovacieho kábla a fixovať kábel k podkladu.
Elektrické vykurovacie okruhy sa vyrábajú iba z odporových vodičov , ktoré sú najrozšírenejším typom vykurovacích vodičov. Jadro týchto vodičov je z tzv. rezistencie (odporový materiál), ktorá sa pri priechode elektrického prúdu zahrieva. Elektrické napätie je štandardizované, ale rezistencie sa vyrábajú s rôznymi hodnotami odporu. Výpočtom je potom možné určiť, aké dlhé musia byť vodiče, aby pri danom napätí mali požadovaný príkon – teda aby vykurovali, ale súčasne sa neprehrievali. Preto nemožno odporové vodiče predávať na metre, ale predávajú sa iba v konkrétnych dĺžkach, aj s pripojovacími vodičmi – tzv. vykurovacie okruhy.
