Druhy ústredného kúrenia podľa teplonosných látok

V systémoch ústredného kúrenia sa ako ohrevová zložka používajú najčastejšie voda, vodná para a vzduch. Preto sa hovorí o teplovodných, teplovzdušných a parných systémoch. Každý z nich má svoje výhody aj nevýhody.

Parný systém ústredného kúrenia
 

Náklady na tento typ ústredného kúrenia sú oproti iným na prvý pohľad podstatne nižšie. 1kg kondenzačnej pary uvoľní približne 535 kcal tepelnej energie, čo je 15 až 20 krát viac, než je množstvo tepla, uvoľneného z 1 kg vody. Aj z toho dôvodu majú parné rúry oveľa menší priemer, než vodné potrubie.

Cenové porovnávanie nákladov je však relatívne. V prvom rade si musíme uvedomiť, že na to, aby sme s vody získali paru, musí byť vykurovacie zariadenie ústredného kúrenia zohriate takmer permanentne na teplotu 100°C, alebo dokonca vyššiu. U parných kotlov je transport vykurovacieho média zabezpečovaný vlastným tlakom. Z toho dôvodu nie je potrebná inštalácia čerpadla do prívodného potrubia. Na strane kondenzátu nepotrebuje parné zariadenie expanznú nádrž. Na prepravu pary sa používa tlakový spád. Vďaka vysokému obsahu energie sa používajú potrubia s malým prierezom. K nevýhodám však patria hlavne veľké straty tepla, spôsobené kondenzátom, nebezpečenstvo vzniku korózie, vysoké teploty povrchu vyhrievacích telies a v neposlednom rade aj poruchovosť systému.

Hľadáte firmu, ktorá by vám vybudovala spoľahlivý systém ústredného kúrenia? Kliknite si na stranky katalógu firiem pre vykurovacie telesá a rozvody - výrobu, predaj, stavbu a montáž a vyberte si niektorú z firiem vo vašom okolí.
Na porovnanie cien môžete využiť aj systém Zadaj dopyt, kde si môžete požiadať o vypracovanie cenovej ponuky kúrenárskych a stavebných prác.

Teplovodný systém ústredného kúrenia
 

Je najrozšírenejším typom ústredného kúrenia s teplotou vody do 100°C (reálne 50 – 80°C). Často slúži aj ako zdroj na dodávku teplej vody. Moderné vykurovacie sústavy zaisťujú tepelnú pohodu pri hospodárnej prevádzke, vyznačujú sa hydraulickou vyváženosťou, malým objemom vody a veľkoplošnými vykurovacími telesami. Reguláciou vykurovacích systémov je možné znížiť prevádzkové náklady na minimum.

Regulátory – (napr. izbové termostaty) - zaisťujú optimálnu teplotu vykurovaného priestoru. Základným zdrojom tepla je stacionárny kotol, umiestnený v suteréne budovy, v prípade vykurovania viacerých budov či častí mesta je umiestnený v centrálnej kotolni. V tomto prípade hovoríme tiež o teplovodnej vykurovacej sústave. V kotle sa ohrieva voda a prostredníctvom potrubných rozvodov sa dopravuje do vykurovacích telies. Obeh teplonosnej látky je buď prirodzený alebo je zaisťovaný obehovým čerpadlom.

Teplovzdušný systém ústredného kúrenia
 

Je najstarším systémom ústredného kúrenia. Jeho podstata bola známa už v starom Ríme a spočívala v tom, že vyhrievané miestnosti mali dvojitú podlahu a podľa svojej povahy a potreby aj dvojité steny, medzi ktorými prúdil horúci vzduch a dymové plyny ohrievajúcej miestnosti. Táto sústava prieduchov a kanálikov sa nazývala hypocaustum. Druhú časť  tvorilo zariadenie pre ohrev a rozvod vzduchu do jednotlivých miestností. Toto zariadenie - niekedy rozšírené o ohrev vody pre kúpeľné účely - bolo nazývané hypocausis.

Teplovzdušné ústredné kúrenie, kde sa horúci vzduch rozvádzal priamo do miestností, sa používalo až do začiatku 20. storočia, najmä vo verejných budovách, zvyčajne doplnené o ventilátory pre urýchlenie obehu. Vzhľadom k malej tepelnej kapacite vzduchu však vznikali veľké tepelné straty. Nevýhodou bolo tiež vyžadovanie priestranných, zvyčajne murovaných šácht  a to, že prúdiaci vzduch stále víril prach. V posledných rokoch však tento systém ústredného kúrenia hlási úspešný návrat na scénu. Používa sa hlavne v domoch s rekuperačným vetraním a tam, kde je malá potreba tepla. Kým napr. v USA existujú obrovské rozvody teplovzdušného ústredného kúrenia, v našich končinách sa ním takmer nestretnete.

 

Teplovzdušný systém ústředního vytápění
 
Jedná se o nejstarší systém ústředního vytápění. Byla známá již ve starém Římě a skládala se z dvojité podlahy a podle povahy a potřeby z dvojitých stěn, mezi nimiž proudil horký vzduch a spaliny z vytápěné místnosti. Tento systém průduchů a kanálů se nazýval hypocaustum. Druhou část tvořilo zařízení pro vytápění a rozvod vzduchu do jednotlivých místností. Toto zařízení - někdy rozšířené o ohřev vody pro účely koupání - se nazývalo hypokauzální.

Teplovzdušné ústřední vytápění, kdy se horký vzduch rozvádí přímo do místností, se používalo až do počátku 20. století, zejména ve veřejných budovách, obvykle doplněné ventilátory pro urychlení cirkulace. Vzhledem k malé tepelné kapacitě vzduchu však docházelo k velkým tepelným ztrátám. Nevýhodou byla také nutnost prostorných, obvykle zděných šachet a skutečnost, že proudící vzduch neustále rozvířil prach. V posledních letech však tento systém ústředního vytápění zaznamenal úspěšný návrat. Používá se hlavně v domech s rekuperačním větráním a tam, kde je malá potřeba tepla. Zatímco například v USA existují obrovské teplovzdušné systémy ústředního vytápění, u nás se s nimi téměř nesetkáte.