Tepelná vodivosť

Tepelná vodivosť je fyzikálna vlastnosť materiálu, ktorá udáva jeho schopnosť prevádzať teplo. Je to miera, akou sa teplo prenáša cez materiál v odpovedi na teplotný gradient, teda rozdiel teplôt medzi dvoma bodmi. Vyjadruje sa v jednotkách W/m·K (watt na meter na kelvin) alebo v iných ekvivalentných jednotkách.

Materiály s vysokou tepelnou vodivosťou dokážu rýchlo prenášať teplo a sú považované za dobré tepelné vodiče. Naopak, materiály s nízkou tepelnou vodivosťou prenášajú teplo pomalšie a sú považované za tepelné izolanty.

Dôležitosť tepelnej vodivosti spočíva v tom, že ovplyvňuje tepelné vlastnosti materiálov a konštrukcií. Pri budovaní a navrhovaní stavieb, tepelná vodivosť je kľúčovým faktorom pri určovaní tepelného odporu (R hodnota) izolačných materiálov a pri zamedzovaní tepelných strát. Materiály s vysokou tepelnou vodivosťou môžu viesť k vyšším tepelným stratám a zvýšeným energetickým nákladom na vykurovanie a chladenie.

Niektoré príklady materiálov s vysokou tepelnou vodivosťou zahŕňajú kovy, ako je hliník a meď, ktoré sú dobrými tepelnými vodičmi. Naopak, sklené vlákna, minerálne vlny, penový polystyrén a iné tepelné izolačné materiály majú nízku tepelnú vodivosť a sú často používané na zlepšenie tepelnej izolácie budov a konštrukcií.