Minerál
Minerál alebo nerast je látka (prvok alebo chemická zlúčenina), ktorá[1]:
- je za normálnych podmienok kryštalická
- prirodzene sa vyskytuje v prírode
- má rovnorodé chemické zloženie (môže sa však v rámci istých medzí meniť) a rovnorodé fyzikálne vlastnosti v ľubovoľnej časti (rovnorodú štruktúru aj na mikroskopickej úrovni); samozrejme sa nevylučuje prítomnosť vrastlíc a iných porúch v mineráli
Spravidla sa uvádza aj, že minerál musí byť anorganický (po slovensky neústrojný), ale hoci veľká väčšina minerálov je anorganická, existuje aj niekoľko organických (ústrojných) minerálov. Okrem toho sa niekedy uvádza, že môže byť akéhokoľvek skupenstva, čiže sem patria aj plynyako oxid uhličitý či sírovodík. Ďalej sa niekedy uvádza, že museli vzniknúť prostredníctvom geologických procesov (teda na Zemi), ale dnes sa už za minerály považujú aj látky z iných kozmických telies (Mars, Mesiac, meteority). Minerály sú materiálom, z ktorého pozostávajú všetky horniny[2].
Existuje niekoľko substancií považovaných často za minerály, hoci porušujú vyššie uvedenú definíciu, sú to napríklad:
- dve kvapalné látky: ortuť a kvapalná voda (niekedy sa voda v kvapalnom stave, na rozdiel od ľadu medzi minerály neradí)
- mineraloidy, čiže amorfné anorganické (po slovensky beztvaré neústrojné) látky bez kryštálovej štruktúry, ktoré inak spĺňajú definíciu minerálu (opál, obsidián); amorfné minerály vytvárajú zvyčajne guľovité alebo hroznovité útvary
- biogénne (čiže v živých sústavách obsiahnuté) materiály, ak sa na ich formovaní podieľali geologické procesy (napr. minerály guana).
Naopak za minerály nie sú považované:
- atmosférické plyny atď. (tie sa však niekedy za minerály považujú, pozri vyššie)
- ropa a nekryštalické bitúmenové látky, napr. uhlie, tie sa však za minerály často považujú tiež
- antropogénne (človekom vytvorené) materiály, geologickými procesmi modifikované antropogénne materiály,
- látky vzniknuté zásahom človeka do prírody (napr. produkty horenia uhoľných háld), ale naopak za minerály považujeme látky vzniknuté premenou materiálu háld baní, na stenách baníckych diel atď.
- biogénne materiály, ak nie sú modifikované geologickými procesmi (žlčové kamene, schránky mäkkýšov a pod.),
- zmesi minerálov (horniny)
- horniny, čo sú obyčajne mechanické zmesi rôznych minerálov (napr. žula sa skladá z kremeňa, živcov, sľúd a ďalších minerálov). Výnimkou sú monominerálne horniny, ktoré sú tvorené iba jedným minerálom (napr. mramor sa skladá len zo zŕn kalcitu).
Ako vidno, definície sa mierne rozchádzajú, dôležité ale vždy je, že minerál vznikol prirodzenými silami bez ľudského zásahu.
Chemické zloženie minerálu možno vyjadriť chemickou značkou alebo chemickým vzorcom. Veda o mineráloch (nerastoch) je mineralógia, v staršej literatúre aj nerastopis.
