Magnetická indukcia
Magnetická indukcia, tiež známa ako magnetická hustota alebo indukčnosť, je fyzikálna veličina, ktorá popisuje intenzitu magnetického poľa v danom mieste priestoru. Označuje sa symbolom "B" a meria sa v jednotkách tesla (T). Magnetická indukcia zodpovedá sile, akou magnetické pole pôsobí na pohyblivý náboj alebo na prúd vodiča.
Magnetická indukcia vzniká pohybom nábojov a elektrických prúdov. Priechodom elektrického prúdu cez vodič alebo pohybom nábojov v atóme alebo molekule sa vytvára magnetické pole. Toto pole spôsobuje interakciu s inými nábojmi a prúdmi v okolí.
Magnetická indukcia má široké spektrum využitia v rôznych odvetviach:
- Elektromagnetizmus: Magnetická indukcia hrá dôležitú úlohu pri štúdiu elektromagnetických javov a je základnou veličinou pri tvorbe zákonov elektromagnetizmu.
- Elektrotechnika: Magnetická indukcia sa používa pri návrhu a konštrukcii elektromagnetických zariadení, ako sú elektromotory, generátory, transformátory a relé.
- Lekárska technika: V medicíne sa využíva magnetická indukcia pri obrazových metódach, ako je magnetická rezonancia (MRI).
- Prúdové a napäťové snímače: Senzory založené na magnetických vlastnostiach sú využívané na meranie prúdu a napätia v rôznych elektrických okruhoch.
- Magnetická rezonancia: V diagnostike sa využíva magnetická indukcia na získanie detailných obrazov štruktúr vnútri tela pomocou MRI zariadení.
Magnetická indukcia je teda dôležitým konceptom v elektromagnetizme a má široké uplatnenie vo vede, technológii a priemysle.