Globálne otepľovanie

Všeobecne uznávaná definícia globálneho otepľovania je proces zvyšovania priemernej teploty na povrchu Zeme v dôsledku zvýšenej koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Tento proces je považovaný za výsledok ľudskej činnosti, najmä spaľovania fosílnych palív a iných priemyselných aktivít, ktoré produkuje a uvoľňuje do atmosféry veľké množstvo skleníkových plynov.

Globálne otepľovanie spôsobuje, že skleníkové plyny, ako je oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a fluorované uhľovodíky (HFC, PFC, SF6), zachytávajú väčšie množstvo tepla získaného zo slnečného žiarenia a zadržiavajú ho v blízkosti povrchu Zeme. Tento proces vedie k zvyšovaniu teplôt na Zemi, mení klímu a má škodlivé dôsledky pre životné prostredie, ekosystémy a ľudské spoločnosti.

Vedecké dôkazy a pozorovania ukazujú, že globálne otepľovanie má viaceré dôsledky vrátane zvýšenia priemernej teploty povrchu Zeme, zmeny klímy, zmeny v rozložení zrážok, zvýšenie hladiny morí, roztápanie ľadovcov a zmiznutie biodiverzity. Tieto zmeny majú dopad na životné prostredie, poľnohospodárstvo, vodné zdroje, zdravie a ďalšie aspekty života na Zemi.

Štáty a medzinárodné organizácie sa preto snažia tlačiť na  minimalizovanie emisií skleníkových plynov a hľadajú spôsoby, ako obmedziť globálne otepľovanie a jeho negatívne dôsledky. Medzinárodné dohody a iniciatívy, ako napríklad Parížska dohoda, sa zameriavajú na zníženie emisií skleníkových plynov a podporu udržateľných foriem rozvoja s cieľom minimalizovať globálne otepľovanie a prispieť k ochrane životného prostredia. Zavádzajú sa zároveň rôzne zákony, pravidlá a predpisy na energetickú efektívnosť a minimalizáciu tvorby emisií aj v priemyselnom sektore, ako aj v domácnostiach (viz. napr. energetické triedy spotrebičov).