Decibel

Decibel (dB) je logaritmická jednotka na meranie pomerného pomeru fyzikálnej veľkosti, ako je napríklad intenzita zvuku, výkon, napätie, alebo intenzita elektromagnetickej rádiové vlny. Používa sa na vyjadrenie veľkých rozdielov v hodnotách týchto fyzikálnych veličín.

Definícia decibelu je založená na logaritme desiatky z pomerného pomeru dvoch veličín. Pomerný pomer je získaný delením jednej veľkosti druhou. V prípade zvuku sa používa logaritmus z pomerného pomeru intenzity zvuku k referenčnej intenzite, ktorá sa považuje za referenčný bod, zvyčajne je to najnižšie zvukové vnímanie ľudského ucha.

Decibel je bezrozmerná jednotka, pretože je definovaná ako logaritmus pomeru dvoch rovnakých fyzikálnych veličín. V prípade zvuku sa často používa dekadická škála, kde jedno desatinné zvýšenie decibelu zodpovedá zdvojnásobeniu intenzity zvuku.

Decibel sa používa v rôznych oblastiach, ako je akustika, telekomunikácie, elektronika, audio inžinierstvo, rádiová komunikácia a mnoho ďalších. Je užitočný na meranie a vyjadrenie veľkých rozsahov hodnôt a na porovnávanie rôznych úrovní zvuku, signálov alebo výkonu.