Benzín je kvapalná zmes prchavých uhľovodíkov (hlavne alkánov, cykloalkánov, aromatických uhľovodíkov a alkénov) oddelená z ropy a ďalších prídavných látok (najčastejšie benzén a izooktán), ktoré zlepšujú jeho vlastnosti ako paliva. Zvyčajný počet atómov uhlíka v jednotlivých molekulách uhľovodíkov tvoriacich základ zmesi je medzi 5 až 12.

Benzín sa používa ako palivo pre väčšinu zážihových motorov. Najčastejšie sa vyrába frakčnou destiláciou z ropy.

 

Ďalšie vlastnosti
Odparivosť a frakčné zloženie
Tieto vlastnosti vyjadruje destilačná krivka – závislosť odpareného podielu paliva od teploty.

teplota začiatku destilácie (odparenie 10 % paliva) by nemala byť vyššia ako 80 °C, pre zabezpečenie dobrej štartovateľnosti motorov
teplota stredu destilačnej krivky (odparenie 50 % paliva) by nemala byť vyššia ako 105 °C, pre zabezpečenie rýchleho dosiahnutia prevádzkovej teploty motora
teplota konca destilácie (odparenie 90 % paliva) by nemala byť vyššia ako 190 °C, pre zabránenie kondenzácie ťažkých frakcií na vnútorných povrchoch motorov
Výparné teplo
Výparné teplo benzínu závisí od teploty bodu varu a od hustoty. Pohybuje sa v rozsahu 315 – 335 kJ.kg-1. Benzín s vyšším výparným teplom viac ochladzuje nasávanú zmes, čím umožní lepšie naplnenie valcov motora.

Odolnosť proti detonačnému spaľovaniu
Túto vlastnosť benzínu popisuje oktánové číslo. Čím je hodnota čísla vyššia, tým je možné benzín použiť pre motory s vyšším kompresným pomerom (vyšší výkon, vyššia účinnosť). Oktánové číslo závisí od zložiek paliva. Najmenšiu odolnosť proti detonáciám majú alkány, najväčšiu aromatické uhľovodíky. Odolnosť palív možno zvýšiť:

miešaním palív rôznych oktánových hladín,
pridaním antidetonačných prísad.

Prísady
Do benzínov sa pridávajú v malom množstve prídavné látky, tzv. aditíva, ktoré zlepšujú ich vlastnosti, alebo plnia inú funkciu.

Do benzínov sa obvykle pridávajú nasledovné aditíva:

etanol na obmedzenie doby skladovania (znižuje životnosť motora ale zabraňuje dlhodobému skladovaniu čím sa predchádza nákupu "do zásoby" a špekulácií s cenami. Predchádza sa tak možnosti uskladniť si benzín na dobu keď bude jeho cena niekoľkonásobne vyššia ako motivácia na prechod k elektrovozidlám, Na výrobu litra etanolu sa celkovo spotrebuje zhruba liter nafty v procese od pestovania, prepravy a spracovania až po primiešanie do benzínu, takže celkový ekologický prínos je aj vzhľadom na využitie ornej pôdy skôr negatívny. Toto aditívum sa dá nazvať "politicko-ekonomické" a inde ako v európe sa nepoužíva)
na čistenie nasávacieho traktu
proti starnutiu benzínu
proti zamŕzaniu benzínu (čistý benzín (bez pridavku etanolu) mrzne pri teplote nižšej ako -40 stupňov. Úmerne s prídavkom etanolu sa skladovaním (dlhodobejším nejazdením) vytvára v zmesi benzín-etanol vodná zložka a dno nádrže môže zamŕzať už pri teplotách okolo -5 stupňov E10, -25 stupňov E5)
proti korózii
proti hromadeniu statickej elektriny
farbivá (Farebné odlíšenie. Do benzinu určeného pre armádu sa etanol nepridáva z dôvodu znižovania životnosti motorov (medzi inými aj interná štúdia na VVTŠ L.Mikuláš) a hlavne z dôvodu potreby dlhodobého skladovania v takzvaných NZ. Tento benzín je pre identifikáciu farbený a jeho použitie v civilnom sektore je zakázané.)
na zvýšenie odolnosti proti detonáciám.