Podlahové kúrenie postup

Všetky dôležité informácie pre vaše dokonalé podlahové kúrenie postup, návod, sortiment príslušenstva aj samotných systémov - na našej stránke.

Konštrukciu podlahovej vykurovacej plochy tvorí:

- podkladový betón

- tepelno-akustická izolácia

- obvodový tepelnoizolačný a dilatačný pás

- hydroizolácia

- tepelno-reflexná fólia

- vykurovacie rúrky

- betónová mazanina

- podlahová krytina.

Najvýznamnejším prvkom konštrukcie sú rúrky. Sú neopomenuteľným prvkom pri podlahovom kúrení postupe jeho montáže.

PODKLADOVÝ BETÓN

Podkladový betón je vlastne nosnou časťou , ktorá vytvára podklad pre vrstvy samotnej vykurovacej podlahy. Pri jej posudzovaní si treba uvedomiť, že zaliatím rúrok do 4 až 6 cm vrstvy betónu, bude zaťažená hmotnosťou 80 až 100 kg.m-2, a preto musí byť nosná. Povrch pre vykurovaciu podlahu musí byť rovný. Pre medzné odchýlky od celkovej a miestnej rovinnosti povrchu vodorovných plôch platia ustanovenia STN 73 0225. Ak sa podlaha kladie na podklad, ktorý je v prostredí s možnosťou prenikania vlhkosti do jej konštrukcie (napr. na prírodnom teréne), povrch nosnej podlahy sa zabezpečí hydroizolačnou fóliou hrúbky 0,2 mm.

Zloženie podkladového betónu musí zodpovedať normovým predpisom. Odchýlky od predpisov sa pri rekonštrukciách eliminujú vyrovnávacou vrstvou. Podlahu bezpodmienečne treba zbaviť prípadných nerovností, musí byť absolútne čistá , nesmú sa na nej nachádzať žiadne ostré predmety. Tento krok je dôležitým krokom v montážnom postupe podlahového kúrenia.

TEPELNO-AKUSTICKÁ IZOLÁCIA

Táto vrstva musí okrem izolačných vlastností spĺňať aj ďalšie požiadavky, ktoré vyplývajú z bezpečnej a spoľahlivej prevádzky vykurovacej podlahy. Ide najmä o dostatočnú pevnosť a malú stlačiteľnosť požadovaného materiálu. Vytvára sa najmä z polystyrénových tabúľ, prekrytých hydroizolačnou fóliou proti zatečeniu do škár. Podľa umiestnenia podlahy je navrhovaná hrúbka izolácie 20 až 60 mm.

Akustickú a tepelnú izoláciu dodávajú výrobcovia aj ako základnú dosku podlahového vykurovacieho systému. Vonkajšie hrany dosky sú profilované. Pri ukladaní vrstvy do seba pevne zapadajú a vytvárajú súvislú izolačnú vrstvu bez škár. Preto nie je potrebná ďalšia vrstva (fólia) a nevznikajú zvukové mosty.

Akustická a tepelná izolácia sa projektujú podľa požiadaviek noriem o tepelnej a akustickej ochrane budov. Ako izolačný materiál sa používajú vypeňované plasty alebo vláknité izolácie:

- polystyrénové dosky PS 20 alebo 30 SE.

- polystyrénové dosky PST SE (akustická izolácia),

- dosky z tvrdeného polystyrénu,

- dosky z tvrdeného polyuretánu

- polyetylénová pena vysokej hustoty ako akustická izolácia.

Ich hustota má byť 20 kg.m-3 , stlačiteľnosť nesmie prekročiť 5 mm. Podľa vyhlášky o tepelnej ochrane by sa mali vykurovacie podlahy, ktoré ohraničujú priestory s podstatne nižšou vnútornou teplotou vybaviť izoláciou tak, aby súčiniteľ prechodu tepla zodpovedal požiadavku

 k= 0,45 W.m-2.K-1.

Pri podkladaní tepelnej a akustickej izolácie je bezpodmienečne potrebné zabezpečiť, aby tepelná izolácia, pozostávajúca z viacerých vrstiev, obsahovala iba jednu vrstvu akustickej izolácie, pretože dvojmo položená akustická izolácia by svojou poddajnosťou (asi 3 až 4 mm na vrstvu) mohla viesť k zlomeniu vykurovacieho betónu, čo môže mať za následok poškodenie podlahového vykurovania.

Tepelná izolácia pod vykurovacou podlahou by mala byť z tvrdej tepelnoizolačnej peny. Najúčelnejšie sú tabule z penového polystyrénu alebo z tvrdého polyuretánu. Nepodpivničené priestory treba pred uložením tepelnej izolácie dôkladne izolovať proti prenikaniu zemnej vlhkosti. Treba dať pozor na penetračné nátery a na nátery na báze cyklických zlúčením a rozpúšťadiel , ktoré spôsobujú deštrukciu polystyrénovej peny. V tomto prípade ako izolácia vyhovuje gumoasfalt so sklotextilom.

Ako tepelné izolácie sú vhodné aj matrace alebo tvrdé tabule na báze minerálnych vlákien. Tu však treba počítať s určitou stlačiteľnosťou pri montáži (ušliapanie). Táto skutočnosť sťažuje montáž rúrok pomocou špeciálnych príchytiek. Pri betónovaní pretekajúca zmesová voda spôsobuje stratu elasticity tepelnoizolačnej rohože. Aj preto by betónová zmes mala byť zvlhnutá pri spracovaní.

Možno však aplikovať aj iné materiály, napr. expandovaný perlit ľahko premiešaný s vápenným mliekom vo vyschnutom stave dobre nahradí tvrdé organické peny. V podstate vyhovuje hocijaká tepelná izolácia, ktorá rešpektuje, pri zachovaní prijateľnej hrúbky vrstvy, požiadavku maximálne 15% prenosu tepla smerom dole.

OBVODOVÝ A TEPELNO-IZOLAČNÝ DILATAČNÝ PÁS

Odporúčajú sa vláknité izolačné tabule alebo pásy od hrúbky 10 do 20 mm. Dobre kompenzujú teplotnú rozťažnosť plávajúcej betónovej vrstvy. Sú odolné proti rôznym vplyvom (agresivita prostredia, hlodavce a pod.). Ak sa podlahové vykurovanie montuje do objektov z ľahkých prefabrikovaných dielcov na báze drevených materiálov, treba používať výhradne vláknité izolačné matrace.

Okrajové izolačné pásy sa kladú pozdĺž celej vykurovanej miestnosti medzi podlahu a steny. Používajú sa ako vrstvy akustickej a tepelnej izolácie a kompenzujú dilatáciu podlahy. Minimálna hrúbka okrajových izolačných pásov by mala byť 5 mm. Montážne organizácie ich obvykle dodávajú spravidla s rozmermi 100 x 10 mm.

Inštalácia tohto pásu je jedným z prvých krokov pri montážnom postupe podlahového kúrenia.

HYDROIZOLÁCIA

Hydroizolácia je spojitá izolačná ochrana povrchu tepelnoizolačnej vrstvy proti prenikaniu vlhkosti z betónovej mazaniny. Voda totiž spôsobuje stratu tepelnoizolačných vlastností polystyrénu.

Všetky miestnosti, ktorých podlaha leží priamo na zemi, musia sa opatriť vlhkostnou batériou. Na tento účel sa odporúča používať PVC fóliu hrúbky 0,8 mm alebo PE fóliu hrúbky O, 1 až 0,2 mm, vo veľmi nepriaznivom prípade 2 x 0,2 mm, ktorú možno zvárať. Pri zváraní treba dodržať asi 8 cm prekrytie.

Okrem funkcie vyplývajúcej z názvu má táto fólia aj separačný účinok. Najlepšie sa osvedčili PE a PVC fólie, a to pre svoju dobrú priľnavosť a elasticitu. Asfaltované lepenka na tento účel nevyhovuje pre svoju tvrdosť, a pomerne vysokú cenu, odporúčame nepoužiť ju pri montážnom postupe podlahového kúrenia. Ťažko sa ňou obaľujú dilatačné pásy po obvodoch betónovej plochy.

TEPELNO REFLEXNÁ FÓLIA

Pri niektorých systémoch podlahového vykurovania môže plniť funkciu hydroizolácie aj tepelnoreflexná fólia, ktorá má súčasne význam aj pri znižovaní tepelného toku z vykurovacích rúrok smerom dole, čo vyplýva zo zloženia a princípu tejto fólie.

a) Zloženie tepelnoreflexnej fólie

Základná vrstva - masívna, veľmi pevná nosná fólia s funkciou bariéry proti vlhkosti.

Spojná vrstva č. 1 - protikorózna ochrana hliníkom a spojivové médium.

Reflexná vrstva - vysoko reflexná a extrémne tenká vrstva čistého hliníka.

Infračervená - priepustná vrstva - infračervená-transparentná vrstva z plastu, ktorá umožňuje šírenie odrazeného infračerveného žiarenia.

Spojná vrstva č. 2- spojivové médium, protikorózna ochrana Al.

Vrchná vrstva - mechanická ochrana pred pôsobením vykurovacieho betónu s natlačenou ukladacou mriežkou 8 cm v oboch smeroch.

b) Princíp tepelnej reflexie

Časť tepla odovzdávaného vykurovacími rúrkami a cez vykurovací betón vyžarovaného smerom nadol je po prechode transparentnej odraznej vrstvy reflektovaná od nasledovnej mikrotenkej vrstvy hliníka späť do vykurovacieho betónu. Dôsledkom toho je pri použití tepelnoreflexnej fólie možná úspora energie až do výšky asi 9 %.

c) Ukladanie tepelnoreflexnej fólie :

Odporúča sa asi 5 až 6 cm prekrytie s bodovým prelepením lepiacou páskou. Tepelnoreflexná fólia sa pri stenách vyťahuje asi 1 cm nad dilatačnú pásku. Tepelnoreflexnú fóliu taktiež možno za horúca zvárať pomocou zváracieho zariadenia alebo za studena pomocou špeciálnej kaučukovobitúmenovej lepiacej pásky (vlhké miestnosti).

VYKUROVACIE RÚRKY

Najdôležitejším článkom vykurovacej podlahy sú vykurovacie rúrky, preto ďalej budeme podrobnejšie charakterizovať:

- rúrky na vykurovanie,

- rúrky na podlahové vykurovanie.

V súčasnosti pri ústrednom vykurovaní najčastejšie používame tento potrubný materiál:

- kovové rúrky,

- plastové rúrky,

- kombinované rúrky.

Pre podlahové vykurovanie sú vhodné najmä:

- meď,

- plasty,

- kombinované rúrky.

BETÓNOVÁ MAZANINA

Betónová mazanina, ktorá sa používa pri podlahovom vykurovaní je zhodná s bežne používanými betónovými mazaninami. Prímesi uľahčujú spracovanie zmesi. Spôsobujú lepšiu plasticitu, čo umožňuje lepšie obalenie rúrok. Prímesami sa však nedosiahne zlepšenie tepelnotechnických vlastností podlahy.

Minimálna hrúbka betónovej vrstvy nad rúrkami je 45 mm. Mokrý spôsob vyžaduje zvýšenie hrúbky na 65 až 70 mm. V miestnostiach, pri ktorých sa očakáva extrémne zaťaženie betónového lôžka, odporúča sa medzi rúrky a vrstvu betónu vložiť výstuž (napr. rohože zo stavebnej ocele 50 x 50 x 2 mm).

Teploty do 60 °C nemajú negatívne účinky na trvanlivosť betónu. Obzvlášť dôležité je ošetrenie betónu po nanesení na podlahu. čerstvo nanesená betónová vrstva sa musí minimálne 10 dní chrániť pred nadmerným vysúšaním. So skúšobnou prevádzkou vykurovacej sústavy sa nemá začať skôr ako 21 dní po skončení betónovania. Samotná prevádzka nesmie začať skôr ako po 28 dňoch od položenia podlahovej krytiny. Požadovaná teplota sa dosiahne postupným zvyšovaním teploty vody denne o 5 °C až na požadovanú hodnotu. Betónové lôžko musí mať dilatačné škáry, ktoré sa musia urobiť tak, aby umožňovali rozpínanie podlahy. Dilatačné škáry rozdeľujú jednotlivé vrstvy v celom priereze, od tepelnej izolácie až po povrch podlahy. Vykurovacie podlahové konštrukcie vyžadujú od určitých rozmerov dilatačné škáry, ktoré sa umiestňujú takto:

a) nad existujúcimi dilatačnými škárami budov na tom istom mieste a v tej istej šírke,

b) ako ohraničenie betónového poľa,

c) ako okrajové škáry všetkých hraničných materiálov.

Škáry sa musia vyplniť elasticko-plastickou masou, príp. sa do nich musia zabudovať špeciálne škárové profily. Statické prvky vo vykurovacom betóne (napr. nosné armatúry) treba v mieste dilatačnej škáry prerušiť. Vykurovacie rúrky sa podľa vopred zostaveného plánu dilatačných škár ukladajú tak, aby podľa možnosti čo najmenej rúrok prechádzalo cez dilatačnú škáru. Na tých miestach, kde rúrky križujú dilatačné škáry, musia sa tieto príslušne chrániť pred mechanickým poškodením.

Plochy vyčlenené dilatačnými škárami by mali mať podľa možnosti štvorcový tvar, ich veľkosť by nemala presahovať 40 m2 a pomer strán by nemal presahovať 1,5:1.

Okrajové dilatačné škáry musia byť vytvorené na všetkých rozhraniach podlahy a stavebných prvkov (stien, nosníkov, dverí, schodísk atď.), pomocou dilatačnej pásky bez prerušenia až po vrchnú hranu podlahovej krytiny. Maltové premostenia nie sú prípustné. Okrajové dilatačné škáry musia umožňovať rozpínanie vykurovacieho betónu a podlahovej krytiny minimálne 1 O mm na každú stranu.

Betónová mazanina sa vytvára vhodnými betónovými zmesami podľa príslušných ustanovení STN 73 2400, pričom sa pracuje s cementom obvyklého zloženia a kvality pre bežné podlahové vykurovanie.

Na uľahčenie spracovateľnosti a zlepšenie plasticity môžu sa pridávať plastifikátory, ktoré nepôsobia deštruktívne na materiály vykurovacieho registra. Zlepšenie tepelnej vodivosti betónu pomocou prímesí nie je potrebné.

Hrúbka vrstvy betónu je určená projektom a pohybuje sa okolo 60 mm, pričom nad rúrkami sa vyžaduje hrúbka poteru minimálne 40 mm, aby sa mechanicky nepoškodili vplyvom nadmerného zaťaženia podlahy.

Vyššie teploty vykurovacej vody v rúrkovom okruhu nemajú negatívny vplyv na kvalitu betónu. Bežné prevádzkové teploty okolo 60 °C nespôsobujú zmenu vlastností cementu ani poškodenie poteru vplyvom jeho rozťažnosti.

Anhydridové podlahové mazaniny sa môžu použiť iba vtedy, keď sa na uchytenie rúrok nepoužil kovový materiál, napr. kari-sieť, keďže sadra má na kov korozívne účinky. Do anhydridového poteru nie je potrebná žiadna prísada.

Jej technológia je opísaná v odbornej literatúre. Ako plastifikátor sa môže používať latex (opatrne). Duvilax sa neodporúča, pretože v prípade miestnej poruchy zapríčinenej neopatrnosťou používateľa sťažuje vysekanie časti betónového lôžka. Pri ručnom transporte treba s ňou opatrne manipulovať (najmä pri nižších teplotách), aby sa rúrky nepoškodili.

Betónová zmes nesmie byť tečúca. Je mylné myslieť si, že je lepšie, keď je zmes dobre mokrá, lepšie zatečie medzi a pod rúrky. Dobré obklopenie rúrok betónovou zmesou musí zabezpečiť správne volená frakcia štrku, plastifikátor a dôkladné zhutnenie zavlhnutej zmesi.

Betónovanie sa robí pri natlakovanom stave rúrok skúšobným pretlakom. Akýkoľvek výraznejší pokles tlaku v systéme môže znamenať porušenie rúrky. Toto je dôležitý faktor pri montážnom postupe podlahového kúrenia.

PODLAHOVÁ KRYTINA

Podlahová krytina vytvára vrchnú vrstvu konštrukcie vykurovacej podlahy. Jej pokladanie je záverečnou fázou v montážnom postupe podlahového kúrenia. Tepelný odpor tejto vrstvy Rkr musí vyhovovať požiadavke Rkr = 0,15 m2K.W-1. Väčšie tepelné odpory pôsobia ako tepelná brzda. Uvedenej požiadavke zodpovedajú takmer všetky bežné podlahové krytiny. Neodporúčajú sa textilné koberce s výškou vlasu nad 10 mm, PVC s pi stenou podložkou a parkety z mäkkého dreva. Najvhodnejšími sa javia keramické alebo kamenné dlaždice s maximálnou hrúbkou 6 mm.

Kvôli lepšiemu prestupu tepla sa krytina nekladie na povrch podlahy voľne. Odporúčame ju fixovať lepením alebo kladením do vrstvy cementového poteru, príp. vyrovnávacej betónovej vrstvy.

Podlahová krytina sa ukladá po 28 dňoch od nanesenia betónovej mazaniny. Najvhodnejšie podlahové krytiny pre vykurovaciu podlahu sú kamenné alebo keramické dlaždice. Okrem nich možno používať bežné podlahové krytiny, ktorých tepelný odpor nie je vyšší ako O, 15 m2.K.W-1.

Parkety sa pre lepší prestup tepla vyberajú z tvrdého dreva. Ich hrúbka nemá byť väčšia ako 8 mm. Vlysky sú menej vhodné. Obsah vlhkosti v dreve nesmie presiahnuť 9 %.

Textilné krytiny musia byť tepelne stále, antistatické a ich hrúbka má byť maximálne 5 mm. Vzhľadom na lepší prestup sa kobercové a plastové krytiny na podlahu lepia - pri nesplnení týchto podmienok môže textilná krytina pôsobiť ako tepelná brzda, čo vedie k zníženiu tepelného výkonu vykurovacej plochy a k potrebe zvýšiť výkon zdroja.

Druh podlahoviny je akceptovaný pri dimenzovaní podlahy. Preto pri realizácii nie je prípustné aplikovať podlahovinu s iným tepelným odporom. Použitý druh podlahoviny zvyčajne býva funkciou špecifickej tepelnej straty miestnosti. Ďalším rozhodujúcim faktorom pri výbere podlahoviny býva požiadavka investora. Z hľadiska vlhkostných aspektov sa neodporúča podlahovina na báze prírodného dreva (parkety, dlážky), i keď to tepelnotechnické kritériá nevylučujú. Protichodné vlhkostné pomery, v ktorých sa ocitne drevená podlahovina na vykurovacej ploche v letnom a zimnom období, značne namáhajú tento materiál (dilatácia a kontrakcia s následným zatmelením škár), a spôsobujú jeho predčasné opotrebovanie. Nevzťahuje sa to na mozaikové parkety do hrúbky 8 mm.

Pre horšiu znášanlivosť teplotného namáhania podlahovín (zmrašťovanie) na báze PVC, sa tieto takisto neodporúčajú . Chlorkaučukové lepidlá, ktoré sú na našom trhu dostupné, nie sú určené na lepenie podlahovín na podklady so zvýšenou teplotou.

Všetky dôležité informácie pre vaše dokonalé podlahové kúrenie postup, návod, sortiment príslušenstva aj samotných systémov - na našej stránke.

Použitá literatúta:

Dušan Petráš: Podlahové teplovodné vykurovanie