Podlahové kúrenie montáž
Montáž podlahového kúrenia teplovodného pozostáva z týchto krokov:
- vytvorenia vykurovacej podlahy,
- technológie montážnych prác,
- skúšok vykurovacej podlahy.
VYTVORENIE VYKUROVACEJ PODLAHY
Vykurovacia podlaha poskytuje projektantovi možnosť realizácie v niekoľkých variantoch. Jednotlivé alternatívy možno rozdeliť do týchto základných typov:
Podľa spôsobu vyhotovenia vykurovacej podlahy rozlišujeme:
- vyhotovenie vykurovacej podlahy suchým spôsobom (suchá montáž podlahového kúrenia)
- vyhotovenie vykurovacej podlahy mokrým spôsobom (mokrá montáž podlahového kúrenia)
- vyhotovenie vykurovacej podlahy pomocou modulovej klíma podlahy.
Podľa tvarovania vykurovacieho okruhu rozoznávame:
- meandrové usporiadanie vykurovacieho registra,
- paralelné usporiadanie vykurovacieho registra.
Voľba vhodného variantu z hľadiska návrhu konštrukcie a tvarovania vykurovacieho okruhu závisí od viacerých faktorov, pričom v prvom rade sa však musí zohľadniť vplyv ochladzovaných plôch v podobe realizácie okrajových zón, príp. minimalizovanie teplotnej nerovnomernosti povrchu podlahy eliminované prostredníctvom bifilárneho spôsobu ukladania.
SPÔSOBY VYHOTOVENIA VYKUROVACEJ PODLAHY
Podľa technológie vyhotovenia vykurovacej podlahy rozoznávame tri základné spôsoby montáže podlahového kúrenia: suchý, mokrý a pomocou modulových klíma podláh.
a) Suchý spôsob
Rúrky sú uložené do izolačnej vrstvy umiestnenej pod betónovou doskou. Od cementového poteru sú oddelené špeciálnou vrstvou, a to buď plastovou alebo kovovou fóliou. Kovová lamela zvyšuje pevnosť podlahy a umožňuje rovnomerný rozvod tepla.
Pri suchom spôsobe pracuje podlaha s vyššími teplotami vykurovacej vody, prívodná teplota vody sa môže pohybovať v rozsahu tpr = 40 až 70 °C.
Tento spôsob sa využíva pri potrebe nižších hustôt tepelného toku, do 50 W.m-2, napr. pri tom perovaní podlahy alebo doplnkovom vykurovaní a všade tam, kde sa vyžaduje nižšia konštrukčná výška vykurovacej podlahy (napr. pri rekonštrukciách).
Jedná sa o ľahký a rýchly spôsob montáže podlahového kúrenia.
b) Mokrý spôsob
Rúrky sú zabetónované priamo do cementového lôžka nad tepelno-zvukovou izoláciou. Rúrky sú obalené betónom. Predpokladaná teplota vykurovacej vody na prívode je tpr 35 až 55 °C, podlaha pracuje so špecifickým výkonom nad 50 W.m-2.
Mokrý spôsob sa dá aplikovať aj na naše podmienky, pretože nevyžaduje prefabrikáciu jednotlivých prvkov vykurovacej podlahy a jednotlivé komponenty vykurovacej podlahy sa v podstate zabezpečujú domácim sortimentom.
c) Modulové - klíma podlahy
Klíma podlahy sú duté profily, ktoré sa vyrábajú priamo pre tento účel. Kladú sa na tepelnú izoláciu ako súvislá plocha, vytvorená hydraulickým prepojením jednotlivých vykurovacích vankúšov. Ich výhodou je vyššia pružnosť vykurovacej sústavy, nízka konštrukčná výška a rovnomerné rozdelenie povrchovej teploty vykurovacej podlahy.
Takto vytvorená vykurovacia podlaha pracuje s nízkymi teplotami vykurovacej vody (tpr = 25 až 35 °C). U nás sa zatiaľ podobný prvok komerčne nevyrába, existuje však ako predmet vynálezu AO 258 622.
SPÔSOBY TVAROVANIA VYKUROVACIEHO REGISTRA
Podľa tvarovania rozlišujeme dva základné spôsoby vytvorenia vykurovacieho okruhu: meandrový a paralelný.
a) Meandrový spôsob kladenia vykurovacieho okruhu. Pri takomto usporiadaní je povrchová teplota podlahy po celej jej ploche rovnomerná. Nevýhodou je pokles vnútornej teploty v horizontálnom smere od vnútornej k vonkajšej konštrukcii. Tento jav sa dá čiastočne eliminovať vytvorením okrajovej zóny.
Pre meandrové tvarovanie sa predpisujú rúrky s väčším priemerom (napr. 18 x 2 mm, 20 x 2 mm), keďže tvarovanie umožňuje menšie polomery oblúkov, tvarovaných pod uhlom lp= 90 °C.
b) Paralelné tvarovanie vykurovacieho okruhu je na obr. 5.6. Pri tomto spôsobe kladenia klesá teplota vykurovacej vody od vonkajšej steny k vnútornej, čo spôsobuje rovnomernejšie rozdelenie teplôt vo vykurovanej miestnosti. Oblúky sa tvarujú pod uhlom lp= 180 °C, čo vyžaduje používať rúrky s menšími priemermi (napr. 16 x 2 mm, 17 x 2 mm).
Oba spôsoby umožňujú kladenie s okrajovou zónou, ktorou eliminujeme negatívny vplyv ochladzovaných stavebných konštrukcií, t.j. umiestňujeme ich najčastejšie pod okná, príp. do rohov objektov, a to do hÍbky 0,5 až 1,0 m.
Bifilárnym kladením prívodného a vratného potrubia vedľa seba možno dosiahnuť rovnakú priemernú teplotu vykurovacej vody vo všetkých bodoch vykurovacieho okruhu a tým aj rovnomernejšiu povrchovú teplotu vykurovacej podlahy. Výraznejšie sa tento účinok prejavuje pri meandrovom tvarovaní.
TECHNOLÓGIA A MONTÁŽ PODLAHOVÉHO KÚRENIA
Ďalej sa oboznámime s postupom výroby vykurovacej podlahy mokrým spôsobom. Uvedený návrh realizácie vykurovacej podlahy zohľadňuje naše aj zahraničné skúsenosti.
Hneď na začiatku upozorňujeme, že podľa STN 06 0312 montáž ústredného vykurovania so zabetónovanými rúrkami môže vykonať iba odborný montážny podnik, t.j. dodávateľ ústredného vykurovania.
Postup pri technológii a montáži podlahového kúrenia mokrým spôsobom je nasledovný:
1. príprava objektu,
2. príprava podlahy,
3. kladenie obvodových izolačných pásov,
4. kladenie tepelno-akustickej izolácie,
5. kladenie hydroizolačnej fólie,
6. uchytávanie rúrok,
7. kladenie vykurovacích rúrok,
8. tvorba dilatačných škár,
9. kladenie betónovej mazaniny,
10. kladenie podlahy.
Prvým predpokladom je, že rozdeľovače a zberače sú už zhotovené a nainštalované na svoje miesta podľa projektu.
PRIPOJENIE RÚROK
Spôsob napojenia koncov vykurovacích rúrok pri montáži podlahového kúrenia závisí predovšetkým od druhu použitého materiálu rúrok:
1. Ak sú rúrky z mäkšieho polyolefínu, vyhovujú mosadzné spojky. Tieto spojky spolu s uzatváracími armatúrami dávajú spoľahlivé napojenie len v tom prípade, keď je záruka, že počas prevádzky nenastane žiadne mechanické namáhanie spoja. Tieto spojky sú nerozoberateľne.
2. Jedným z hľadiska dostupnosti a spoľahlivosti je spôsob napojenia rúrok na armatúry pomocou prechodiek d/G. Existujú dva typy:
- prechodka bez kovového zálisku,
- prechodka s mosadzným záliskom.
Obidva typy vyžadujú ako medzičlánok radiátorové nákrutky príslušnej dimenzie pre pohotové napojenie a odpojenie koncov rúrok od armatúr. Tým sa súčasne zabezpečí "rozobrateľnosť" spoja. Vyrábajú sa vo vyhotovení s vonkajším a vnútorným závitom.
Spoj medzi prechodkou a voľným koncom rúry sa realizuje polyfúznym zvarom za tepla pomocou špeciálnej armatúry. Tento úkon vyžaduje dostatočnú prax, aby spoj bol spoľahlivo tesný a súčasne nežiaducim zúžením hrdla rúrky pri zvare neobmedzoval cirkuláciu.
Ak sú rúrky veľmi tuhé, môže robiť problém ich ohnutie na malý rádius pri výstupe na rozdeľovač. V takomto prípade sa odporúčajú aplikovať polyolefínové 90° kolená požadovanej dimenzie. Výstup rúrok z betónovej podlahy treba riešiť odborne, pričom treba použiť elektroinštalačné ohybné hadice.
NAPÚŠŤANIE SYSTÉMU
Po napojení všetkých obvodov na rozdeľovač a zberač rúrky sa na pustia upravenou vodou obohatenou inhibítorom. Najúčelnejšie je napúšťať vykurovacie obvody cirkulačným spôsobom. Pomocou čerpadla (napr. ponorného) z nádrže (poly· etylénová bandaska) s upravenou vodou, ktorá je umiestnená v blízkosti zberača, tlačí sa voda cez napúšťací kohút zberača do systému. Na napúšťací kohút rozdeľovača je napojená hadica, druhým koncom vyvedená do uvedenej nádrže. Takto získame uzavretý cirkulačný okruh. Pustí sa čerpadlo a systém sa naplní bez potreby odvzdušnenia.
Pri tom treba dbať o to, aby v zásobníku bol stále dostatok vody. Pri použití nesfarbených rúrok možno priebeh napúšťania skontrolovať vizuálne. Napúšťať sa môže aj po jednotlivých obvodoch uzatváraním a otváraním príslušných armatúr.
TLAKOVÁ SKÚŠKA
Rúrkový systém naplníme vodou a prevedieme tlakovú skúšku, ktorá pozostáva z dvoch častí:
a) tlaková skúška klasickej kotlovej časti a časti rozvodov,
b) tlaková skúška rúrkových rozvodov v podlahe.
Tlakovou skúškou preveríme tesnosť systému pretlakom podľa udania výrobcu rúrok. Je jedným z najdôležitejších úkonov montáže podlahového kúrenia. Tlakovú skúšku klasickej kotlovej časti a časti rozvodov poznáme z oblasti konvekčného vykurovania, preto nie je náplňou tejto kapitoly.
Tlaková skúška rúrkových rozvodov v podlahe sa uskutočňuje tesne po napustení systému vykurovacou vodou. Preto pred tlakovaním treba skontrolovať, či uzatváracie armatúry hlavných prívodov k rozdeľovaču a zberaču sú dobre uzavreté. Odporúča sa odpojiť aj tieto prívody, pretože v prípade netesnosti môže unikať pretlak cez hlavnú uzatváraciu armatúru do rozvodného systému a kotlového okruhu. Tento únik by sme dokázali len ťažko identifikovať.
Cez napúšťací kohút rozdeľovača sa napojí špeciálne tlakovacie čerpadlo, ktorým sa dotlačí tlak vody na päťnásobok prevádzkového tlaku. Po dosiahnutí predpísaného pretlaku sa uzavrie napúšťací kohút. Skontrolujú sa tesnosti spojov na všetkých armatúrach, spoje na potrubí, ako aj celý potrubný systém na podlahe.
Pretlak v potrubí musí zotrvať aspoň počas 24 hodín. Za tento čas tlak môže klesnúť len na hodnotu 2/3 pôvodného skúšobného pretlaku. Tento pokles čiastočne možno pripísať elasticite plastových rúrok (tzv. studená tekutosť plastov). Ak sa pri tlakovej skúške zistí hocijaká netesnosť, treba poruchu odstrániť a skúšku zopakovať.
Počas trvania tlakovej skúšky sa celý rúrkový systém uložený na podlahe vyfotografuje. Pritom treba dbať na to, aby sme zachytili všetky detaily. Tento fotografický dokument sa potom archivuje u dodávateľa systému. Neskoršie sa môže využiť pri odstraňovaní porúch vyvolaných ľudským faktorom (presekanie, prevŕtanie rúrky v podlahe).
Betónovanie sa vykoná v natlakovanom stave. Pretlak treba v rúrkach ponechať 7 dní od skončenia betonážnych prác. Tlak pritom môže klesať samovoľne bez ďalšieho dotlakovania. O výsledku tlakovej skúšky sa napíše záznam do montážneho denníka.
VYKUROVACIA SKÚŠKA
Prvá vykurovacia skúška sa môže uskutočniť až po 28 dňoch po betónovaní, čiže jednej z posledných fáz montáže podlahového kúrenia. Prvé zakúrenie musí prebiehať nie prudkým nárastom teploty vykurovacej vody. Odporúča sa vyhriatie betónovej podlahy s dynamikou 5 °C za deň (vzťahuje sa to na teplotu podlahy). Tomuto rastu zhruba zodpovedá nárast teploty vykurovacej vody o 0,5 °C za hodinu. O priebehu vykurovacej skúšky sa urobí záznam do stavebného denníka.
Vykurovaciu skúšku robíme tak, že sa postupným zvyšovaním teploty o 3°C na deň dosiahne plánovaná teplota vykurovacieho média. Pritom dbáme, aby sa:
- po vykurovacej skúške prekontrolovali všetky závitové spoje a tesnenia,
- podlahová krytina neuložila skôr ako 14 dní po vykurovacej skúške,
- podlahové povlaky nalepovali na studenú podlahu príslušným lepidlom a teplota sa začala zvyšovať až na tretí deň po nalepení; postupne sa má teplota rozložiť do troch dní až do dosiahnutia výšky prevádzkovej teploty vykurovacieho média.
ZAREGULOVANIE SYSTÉMU
Po úspešnej vykurovacej skúške sa na ekvitermickom regulátore nastavia hodnoty, ktoré sú v súlade s výpočtovými hodnotami podľa projektu (závislosť strednej teploty vykurovacej vody od vonkajšej teploty vzduchu). Skontrolujú sa nastavené údaje na ochrannom systéme proti prekročeniu dovolených maximálnych teplôt vykurovacej vody a nastavia sa všetky regulačné elementy na rozdeľovačoch podľa výsledkov hydraulického výpočtu. Potom sa pustí vykurovanie. Po nabehnutí prevádzkových teplôt sa môžu na elektrickom regulátore podľa potrieb alebo požiadaviek investora nastaviť poklesy alebo zvýšenia teplôt. Jednotlivé okruhy sa môžu doregulovať osobitne.
Pri programovom ustanovení regulácie podľa spínacích hodín treba vziať do úvahy približne trojhodinový teplotný fázový posuv (tepelná zotrvačnosť podlahy).
Po zabetónovaní rúrok podlahového vykurovania do konštrukcie podlahy urobí dodávate!' funkčnú skúšku. Táto trvá najdlhšie 15 dní a ak pri nej nenastane porucha vykurovacieho systému, možno na vychladnutý povrch vykurovacej podlahy klásť podlahovú krytinu a tým je montáž podlahového kúrenia úspešne ukončená.
Použitá literatúra:
Dušan Petráš: Podlahové teplovodné vykurovanie
