Podlahové kúrenie cena
Princíp výpočtovej metódy
Výpočtová metóda pre základné prípady je založená na týchto predpokladoch:
• rozloženie teplôt (teplota vzduchu a výpočtová teplota) je rovnomerné,
• tepelné straty sú vypočítané na podmienky ustáleného stavu za predpokladu konštantných vlastností, ako napr. teplôt, charakteristík stavebných konštrukcií atď.
• od jej výsledku sa odvíja aj cena podlahového kúrenia
Výpočtový postup pre základné prípady sa môže použiť pre väčšinu budov:
• ktorých výška miestností nepresahuje 5 m,
• ktoré sa vykurujú alebo o ktorých sa predpokladá, že sa vykurujú na požadovanú konštantnú teplotu,
• v ktorých sa predpokladá, že teplota vzduchu a operatívna teplota sa rovnajú,
V zle tepelne izolovaných budovách alebo počas času zakurovania s vykurovacími systémami:
• s veľkým podielom konvekčnej zložky šírenia tepla, napr. s teplovzdušným vykurovaním,
• veľkoplošných vykurovacích systémoch s významnou sálavou zložkou, napr. s podlahovým alebo stropným vykurovaním, pri ktorých môže nastať výrazný rozdiel medzi teplotou vzduchu a operatívnou teplotou, ako aj odchýlka od rovnomerného rozdelenia teplôt v miestnosti, môže viesť k podstatnej odchýlke od základného prípadu. Najskôr sa vypočítajú tepelné straty. Tieto výsledky sa následne použijú na určenie projektovaného tepelného príkonu, ktorý je dôležitý pri určení ceny podlahového kúrenia.
Na výpočet projektovaných tepelných strát vykurovaného priestoru sa musia zohľadniť nasledujúce podmienky:
• projektovaná tepelná strata prechodom, ktorá predstavuje tepelnú stratu do exteriéru vedením tepla cez ohraničujúce konštrukcie, ako aj šírenie tepla medzi vykurovanými priestormi v dôsledku faktu, že susediace priestory sa majú vykurovať alebo sa zvyčajne predpokladá, že sa vykurujú na rozličné teploty; napríklad o susediacich miestnostiach vo vedľajšom byte sa predpokladá, že sa môžu vykurovať na určenú teplotu, ktorá zodpovedá neobývanému bytu,
• projektovaná tepelná strata vetraním, ktorá predstavuje tepelnú stratu do exteriéru ako výsledok vetrania alebo infiltrácie cez obalové konštrukcie budovy alebo šírenie tepla vetraním z jedného vykurovaného priestoru do druhého vykurovaného priestoru vnútri budovy. (STN EN 12831)
Projektované tepelné straty síce neovplyvnia cenu podlahového kúrenia, ale výrazne sa podpíšu na dosahovaní tepelnej pohody.
Kroky výpočtového postupu pre vykurovaný priestor sú nasledujúce (pozri obrázok):
• určenie hodnôt vonkajšej výpočtovej teploty a priemernej ročnej vonkajšej teploty,
• určenie stavu priestorov (vykurovaný alebo nevykurovaný) a určenie hodnôt vnútornej výpočtovej teploty každého vykurovaného priestoru,
• určenie rozmerových a tepelných charakteristík všetkých stavebných konštrukcií pre všetky vykurované alebo nevykurované priestory,
• výpočet mernej tepelnej straty prechodom a jej vynásobenie výpočtovým rozdielom teplôt; výsledok je projektovaná tepelná strata prechodom tepla,
• výpočet mernej tepelnej straty vetraním a jej vynásobenie výpočtovým rozdielom teplôt; výsledok je projektovaná tepelná strata vetraním,
• výpočet celkovej projektovanej tepelnej straty vykurovaného priestoru ako súčet projektovaných tepelných strát prechodom tepla a projektovaných tepelných strát vetraním,
• výpočet tepelného príkonu na zakúrenie vykurovaného priestoru, t.j. doplnkového príkonu potrebného na vyrovnanie vplyvu prerušovaného vykurovania,
• výpočet celkového projektovaného tepelného príkonu vykurovaného priestoru ako súčet celkovej projektovanej tepelnej straty a tepelného príkonu na zakúrenie. (STN EN 12831)
Po určení a vypočítaní hodnôt sú tieto určujúcim faktorom pre výpočet ceny podlahového kúrenia.
Výpočtový postup pre časť budovy alebo celú budovu
Na návrh zdroja tepla, napr. výmenníka alebo kotla, sa musí vypočítať celkový projektovaný tepelný príkon časti budovy alebo celej budovy. Výpočtový postup je založený na výsledkoch výpočtu po jednotlivých miestnostiach. Kroky výpočtového postupu pre časť budovy alebo celú budovu sú nasledovné:
• sčítanie projektovaných tepelných strát prechodom tepla všetkých vykurovaných priestorov bez uvažovania šírenia tepla vnútri určených systémových hraníc s cieľom vypočítať celkovú projektovanú tepelnú stratu prechodom tepla pre časť budovy alebo celú budovu,
• sčítanie projektovaných tepelných strát vetraním všetkých vykurovaných priestorov bez uvažovania šírenia tepla vnútri určených systémových hraníc s cieľom vypočítať celkovú projektovanú tepelnú stratu vetraním pre časť budovy alebo celú budovu,
• sčítanie celkovej projektovanej tepelnej straty prechodom tepla a celkovej projektovanej tepelnej straty vetraním s cieľom vypočítať celkovú projektovanú tepelnú stratu pre časť budovy alebo celú budovu,
• sčítanie hodnôt tepelných príkonov na zakúrenie všetkých vykurovaných priestorov s cieľom vypočítať celkový tepelný príkon na zakúrenie pre časť budovy alebo celú budovu, ktorý je potrebný na vyrovnanie vplyvu prerušovaného vykurovania,
• výpočet celkového projektovaného tepelného príkonu pre časť budovy alebo celú budovu ako súčtu celkovej projektovanej tepelnej straty a celkového tepelného príkonu na zakúrenie. (STN EN 12831)
• na záver sa na základe zistení vypočíta cena podlahového kúrenia
Výpočet a návrh sálavej vykurovacej plochy
Charakteristickým znakom sálavých vykurovacích plôch je, že sálavá zložka tepelného výkonu prevláda nad konvekčnou zložkou. Aby sa táto prevaha dosiahla, majú sálavé vykurovacie plochy obvykle tvar hladkých rovinných dosiek, bez rôznych rebier a výstupov, ktoré by zväčšovali podiel prestupu tepla konvekciou.
Povrchová teplota týchto plôch (rovinných dosiek z hľadiska šírenia tepla), zahrievaných vlastne miestne rúrkami, nie je rovnomerná. Preto prvoradou úlohou pri teoretickom výpočte sálavých vykurovacích plôch je určiť:
• najprv priemernú povrchovú teplotu tP (pri plochách zahrievaných vykurovacím médiom prúdiacim rúrkami) a potom,
• tepelný výkon Q (°C), resp. špecifický tepelný výkon q (W. m-2) (počítaný podobne ako pri bežných vykurovacích telesách).
Pri výpočte podlahovej vykurovacej plochy sa vychádza z predpokladu, že priemerná povrchová teplota podlahy neprekročí hygienicky prípustné hodnoty, pričom tepelný výkon podlahovej vykurovacej plochy bude kryť tepelné straty vykurovaného priestoru. Výška tepelného výkonu a cena podlahového kúrenia spolu navzájom súvisia.
Pri výpočte sálavej vykurovacej plochy sa vychádza z predpokladu, že priemerná povrchová teplota neprekročí hygienicky prípustné hodnoty, pričom tepelný výkon vykurovacej plochy bude kryť tepelné straty vykurovaného priestoru. Sálavé vykurovacie plochy nízkoteplotného vykurovania môžu byť konštrukčne vyhotovené:
• so zabudovanými rúrkami,
• s lamelovými vykurovacími plochami.
Pri výpočte teplovodného podlahového vykurovania sa vychádza z týchto kritérií:
- tepelná rovnováha vykurovaného interiéru,
- tepelné straty miestností,
- tepelno-technický výpočet vykurovacej podlahy,
- hydraulický výpočet vykurovacej podlahy,
- komplexný algoritmus transferu tepla a hmoty.
Posledným, avšak nemenej dôležitým faktorom pri nákupe je aj cena podlahového kúrenia.
TEPELNÁ ROVNOVÁHA INTERIÉRU S PODLAHOVÝM VYKUROVANÍM
Pre zabezpečenie tepelnej rovnováhy interiéru s podlahovým vykurovaním definujeme základy šírenia tepla, jeho matematickú formuláciu, podmienky tepelnej pohody a tepelný príkon.
ŠÍRENIE TEPLA PRI PODLAHOVOM VYKUROVANÍ
Pri sálavom spôsobe vykurovania interiéru , (obr. nižšie), odovzdáva vykurovacia plocha P tepelný tok sálaním bez prostredníctva vzduchu interiéru- okolitým ochladzovaným plochám interiéru, pričom vždy platí, že účinná teplota je tu väčšia ako teplota vzduchu.
Pritom sálavá vykurovacia plocha P je umiestnená v jednej alebo na jednej zo stavebných konštrukcií (v prvom prípade je P zabudovaná alebo nedeliteľná so stavebnou konštrukciou, v druhom prípade je samostatná), čo je strop alebo stena, či podlaha. Hovoríme potom o veľkoplošnom sálavom stropnom, stenovom, podlahovom vykurovaní.
Ceny podlahového kúrenia, tj. konkrétnych produktov pre prípravu a montáž nájdete na našich stránkach.
Použitá literatúra:
Dušan Petráš: Podlahové teplovodné vykurovanie
Dušan Petráš: Nízkoteplotné vykurovanie a obnoviteľné zdroje energie
PhD. Štefan Papučík, PhD. Radovan Nosek, PhD. Richard Lenhart: Vykurovanie