Vykurovacia sústava budúcnosti
Snaha o hospodárny prístup k energetickým zdrojom vedie k nasledujúcim opatreniam:
1. optimalizácia dodávky tepla do obytných priestorov, čiže dobre navrhnutá sústava vykuruje používané priestory v čase čo najviac obmedzenom na dobu, v ktorej je priestor skutočne využívaný
2. lepšie a zdravšie využitie tepla so zníženou teplotou média na vstupe do vykurovaného prostredia
Prakticky to znamená realizovať:
1. vykurovacie sústavy, ktoré dokážu pri maximálne nezávislom riadení uspokojiť požiadavky v definovanom vykurovanom priestore, čo vedie k čoraz častejšiemu deleniu vykurovacích sústav do zón
2. sústavy s nízkou teplotou média (alebo častejšie zmiešané sústavy)
Táto prax čoraz viac ukazuje, že nové smerovanie vývoja technológií v kúrenárstve, okrem vývoja samotných tepelných zdrojov (kotlov), povedie k čoraz dôslednejšiemu prepracovaniu podsystémov, ktoré sa podieľajú na činnosti vykurovacej sústavy.
Pod pojmom servisné podsystémy rozumieme mechanickú, hydraulickú a elektronickú výbavu, ktorá zaisťuje správne hodnoty tlakového spádu, správny priebeh regulácie a bezpečnosť na základe nameraných hodnôt relevantných veličín, prevod signálov až po spúšťanie ovládacích prvkov - ide teda o snímače, ventily, elektromechanické hnacie prvky, a to všetko ovládané prostredníctvom stále dokonalejšieho elektronického rozhrania.
Tu je potrebné zdôrazniť, že integrované riadenie sústavy pre produkciu tepla je súčasťou komplexnej kontroly všetkých obslužných rozvodov v domácnostiach a predstavuje nový spôsob projektovania obytných priestorov: rozvod už nie je "cudzím" prvkom bytu, ale stáva sa harmonickou súčasťou domácnosti.
Celé príslušenstvo, ktoré sa zvyklo pripravovať priamo na mieste inštalácie, ako sú rozdeľovače, čerpadlá, ventily a elektrická kabeláž sa dnes, vďaka už overeným a zavedeným riešeniam ako je riadenie pomocou relé, postupne nahrádzajú zostavami dodanými výrobcom kotla, ktoré majú tieto výhody:
1. sú špecificky vyvinuté pre zaistenie optimálneho pripojenia na určité zariadenie a zaručuje najlepšiu výkonnosť a plnšie využitie možností daného zariadenia
2. výrazne zjednodušujú inštaláciu
3. značne redukujú dimenzovanie komponentov inštalácie
Rozhodne možno tvrdiť, že budúcnosť vykurovacích inštalácií čoraz viac smeruje k modularite. Príklady možno vidieť ako u ústredného kúrenia tak aj na nezávislých sústavách.
V prvom prípade rastie využitie modulárnych systémov, ktoré projektantovi a inštalatérovi poskytujú možnosť prispôsobiť výkonnosť sústavy potrebám budovy spojením "balíkov" produkcie tepla v požadovanej kvantite.
Takéto rovnocenné moduly majú výhodu prispôsobivosti a prakticky všetky mechanické a elektronické prvky, potrebné pre ich správne a bezpečné fungovanie, sú uložené priamo v nich. Inštalácia sa v týchto prípadoch obmedzuje na pripojenie zariadenia na hydraulické prípojky a systém dymovodu.
U nezávislých inštalácií zase máme progresívnu integráciu tradičných rozdeľovačov, obehových čerpadiel, ventilov, ktoré sú riadené elektronicky a nainštalované do kompaktných celkov. Kedysi všetky tieto zariadenia potrebovali vlastné priestory na inštaláciu, pretože boli rozmerné a neboli estetické. Dnes sa používajú integrované rozvodné zostavy (napríklad zónový hydraulický rozdeľovač DIM lmmergas).
Tieto modulové zostavy majú veľmi presne vypracované rozhranie pre pripojenie ku kotlu, ako ilustruje nasledujúca schéma.
Oba riadiace elektronické systémy komunikujú a spoločne riadia celú distribúciu tepla v závislosti od požadovaných časov, okruhov a teplôt.
Možno tvrdiť, že takto prepojené celky predstavujú skutočný "softvér"; čiže mysliace srdce vykurovacej sústavy.
Je to doslovným protikladom aktuálnej legislatívnej koncepcie "distribučnej sústavy"; ktorá je chápaná z fyzikálneho a termodynamického hľadiska ako určitý celok, z ktorého sa skrátka uvoľňuje teplo. Takýto prístup je príliš zjednodušujúci.
Na druhej strane si ale tento uhol pohľadu vyžaduje radikálnu revíziu ako základnej koncepcie sústavy tak aj metodiky výpočtov.
Účinnosť takto koncipovanej sústavy a efekt interakcie medzi tepelným zdrojom a sústavou riadenia tepelných tokov si vyžadujú analýzu a podrobné skúmanie priamo na mieste. Ich vzájomné ovplyvňovanie je potrebné hodnotiť synergicky, nie oddelene, ako stanovuje súčasná legislatíva.
Takéto vyhodnocovanie si vyžaduje testovací aparát a samozrejme aj skúšobný protokol, ktoré by umožnili simuláciu prevádzky sústavy v podmienkach, ktoré by boli maximálne priblížené skutočným. V týchto súvislostiach sa ústrednou postavou stáva konštruktér, pretože na základe simulácií by sa mohli ukázať určité javy, relevantné pre reálne zhodnotenie vlastností vykurovacej sústavy. Veríme, že práve toto by mohlo byť odrazovým mostíkom a materiálom pre budúcu legislatívu, týkajúcu sa výpočtov vlastností vykurovacích sústav, pričom táto budúcnosť snáď už nie je ďaleko.