Inštalácie s rozdeľovačmi
Do rozdeľovača prichádza teplonosné médium (voda) a odtiaľ sa vhodným spôsobom distribuuje na jednotlivé terminály (spotrebiče tepla). Rozdeľovače sa vyrábajú zväčša z mosadze, ale možno sa stretnúť aj s hliníkovou zliatinou alebo meďou.
Aplikácie
Inštalácie s rozdeľovačmi sa používajú predovšetkým na vykurovanie obytných budov, ale aj vo vykurovacích systémoch škôl, nemocníc, kancelárskych priestorov, hotelov, telocviční a podobne.
Na obrázku 1.5 je znázornený príklad nezávislého riešenia inštalácie s rozdeľovačmi. Takáto inštalácia umožňuje udržiavať teplotu tepelného nosiča, ktorý zásobuje všetky vykurovacie telesá, na takmer konštantnej hodnote.
Jednou z najdôležitejších zásad pri projektovaní rozdeľovačov je voľba správnej polohy voči vykurovacím telesám: rozdeľovač musí byť umiestnený tak, aby boli prípojky k jednotlivým terminálom čo najkratšie, aby nedochádzalo k nadmernému narušeniu hydraulickej rovnováhy v obvode a zároveň aby rozmiestnenie jednotlivých komponentov prípadnú nerovnováhu kompenzovalo. Z tohto dôvodu sa inštaláciám s rozdeľovačmi často hovorí "inštalácie do pavúka"; schéma je znázornená na obrázku 1.6.
V niektorých prípadoch sa používajú "dvojtrubkové" ventily: týmto spôsobom sa možno vyhnúť vybúravaniu dier do stien, aby sa do hornej časti radiátorov namontovali termostatické ventily a odpájacie ventily k spodnej časti radiátora, najmä ak je radiátor umiestnený do niky v stene pod oknom. Možno tiež zmeniť rozmer radiátora, aby sa predimenzovaním zvýšila účinnosť kondenzačných kotlov. Typický príklad znázorňuje schéma na obrázku 1.7.
Inštalácia s rozdeľovačmi má vzhľadom na princíp, na ktorom je založená (vodorovná distribúcia) vynikajúce uplatnenie pri rozdelení vykurovacej sústavy do zón. Vykurovacia sústava budovy sa rozdelí do niekoľkých menších celkov (obvykle denná zóna a nočná zóna) alebo sa rozdelí na samostatné podjednotky (napr. vo viacrodinných domoch), ktoré sú napájané z rovnakého zdroja a spotrebu v jednotlivých zónach kontrolujú merače.
Výhody inštalácií s rozdeľovačmi
Systémy s rozdeľovačmi sú z energetického hľadiska výhodnejšie: Nevyžadujú si zväčšené priemery potrubia · vedúceho od rozdeľovača k výhrevným telesám a sú tu nižšie energetické straty ako aj využiteľný výtlak potrebný pre čerpadlá. Z toho vyplýva aj nižšia spotreba elektrickej energie a v závislosti od tepelného výkonu kotla aj nižší počet výhrevných telies pre vykúrenie prostredia.
Schematicky možno výhody tohto riešenia zhrnúť takto:
1. Homogénna teplota a rovnaký čas nábehu systému na plný režim.
V inštaláciách s rozdeľovačmi prúdi horúce médium do všetkých výhrevných telies súčasne. Tam dochádza k veľmi rýchlemu nábehu na plný režim, približne v rovnakom čase u všetkých telies, čo umožňuje skrátenie prechodnej fázy, v ktorej tepelná pohoda nie je ideálna.
2. Jednoduchosť montáže
U týchto systémov je ideálne použitie medených alebo plastových trubiek: zjednodušuje to montáž, pretože ide o ľahko ohýbateľne materiály s možnosťou rýchleho uvedenia do prevádzky, čo znamená zníženie nákladov. Okrem toho, zapojenia na rozdeľovač a na výhrevné telesá sa realizujú pomocou spojok s mechanickým zaistením: nie je preto nutný zásah špecialistov (napr. pri zváraní). Paralelné zapojenie výhrevných telies (charakteristický jav pre inštalácie s rozdeľovačmi) umožňuje jednoduchú a efektívnu montáž termostatických ventilov na každý terminál.
3. Náklady
V porovnaní s inými inštaláciami je riešenie s použitím rozdeľovačov spojené s použitím dlhšieho rozvodného potrubia pre všetky derivácie a pre zapojenie výhrevných telies. Napriek tomu sa používajú menšie priemery trubiek. z toho obvykle vyplývajú aj nižšie náklady na inštaláciu.
4. Využiteľný výtlak v systéme
Rozdeľovače spôsobujú len obmedzenú tlakovú stratu, preto je užitočný využiteľný výtlak na obehovom čerpadle vyšší.
5. Vysoká účinnosť výhrevných telies.
Teplota na vstupe do výhrevných telies je takmer konštantná. Znamená to jednak lepšiu tepelnú účinnosť výhrevných telies a jednak nie je potrebné ich predimenzovanie (čo je inak veľmi častá charakteristika jednotrubkových aj dvojtrubkových systémov).
6. Možnosť rozdelenia vykurovacích priestorov do zón
Tieto inštalácie sa vynikajúco hodia na rozdelenie do niekoľkých teplotne nezávislých zón, čiže v každej zóne potom možno udržiavať tú požadovanú teplotu a merať spotrebu tepelnej energie.
Proti tomuto riešeniu tepelnej inštalácie hovorí niekoľko negatívnych aspektov, viac menej nepodstatných, ale je potrebné ich tiež vziať do úvahy.
• Zložitejší spôsob dimenzovania rozvodného okruhu oproti, napríklad, jednotrubkovým inštaláciám. Nie je to nijak zvlášť nepríjemný aspekt, a prináša jednu výhodu: inštalácie s rozdeľovačmi, vďaka rozmiestneniu, umožňujú prevedenie kontrolných výpočtov a nevyžadujú si overovacie nadimenzovanie systému.
• Nevyhnutnosť realizácie nezávislých okruhov pre každé výhrevné teleso. Tento aspekt iste obmedzuje rozsah aplikácií tohto riešenia, pretože napr. pri rekonštrukciách by bola nutná výmena podláh.
• Zvýšené náklady na murárske práce. Použitie trubiek z poddajných materiálov (meď alebo plast) znamená zaistiť ich ochranu pred stlačením a nárazmi vhodným zakrytím.
Praktické rady
• Rozdeľovače sa zväčša umiestňujú do príslušnej kazety, ktorá sa vo väčšine prípadov zabuduje do steny. Ku kazete s rozdeľovačom by mal byť jednoduchý prístup pre kontrolu, preto ho umiestňujeme na ľahko prístupné miesto. Niekedy sa stáva, že užívateľ umiestni pred kazety s rozdeľovačom zriaďovacie predmety. Komplikuje to možnosť kontroly, údržby a nastavenia rozdeľovača.
• Pokiaľ je to možné, platí zásada neumiestňovať žiadne spojenia kryté v stene alebo dlážke. Pri umiestení rozdeľovača približne doprostred voči výhrevným telesám sa takejto eventualite možno vyhnúť.
• Vždy je vhodné potrubie vhodným spôsobom izolovať. Snaha o využitie tepla v potrubí privádzajúcom teplonosné médium do vykurovaného systému, ako by to bol malý vykurovací panel, často vedie k zníženiu pohody bývania dokonca aj k fyziologickým ťažkostiam.
• Po položení potrubia - pred aplikáciou cementového poteru - je vhodné zaistiť ochranu potrubia, napríklad malým množstvom malty. Táto malta ochráni potrubie pred prípadným náhodným poškodením.
• Po uvedení celej inštalácie do prevádzky je - po určitej dobe prevádzkovania - dobrým pravidlom skontrolovať pevnosť spojok.